Müller-Thurgau
Víno z odrody Müller-Thurgau je jemnej muškátovo-ovocnej vône, stredne plnej a harmonickej chute. Je príjemne pitelné, nenáročného a sviežeho charakteru.
Enológia: Müller-Thurgau je typická muštová odroda. Pri dozrievaní hrozna možno za základný kvalitatívny parameter označiť obsah kyselín. Vhodné sú vína vyrobené v kabinetnom stupni a obsahom kyselín okolo 6 g.l-1 v mušte. Pre udržanie sviežosti a arómy vína je vhodné kvasenie v chladnejších podmienkach (15 – 18 °C), ktorá veľmi dobre zvýrazní primárne aromatické látky. Pri nižšom zaťažení dosahuje odroda príjemnú muškátovo-ovocnú arómu a príjemnú kyselinku. V rokoch s vyššou cukornatosťou a s teplým veľmi slnečným počasím musíme dávať pozor na obsah kyselín. Ich príliš nízky obsah v bobuliach sa negatívne odrazí na kvalite vína.
Veltlínske zelené
Víno odrody Veltlínske zelená je aromatické, s charakterom domáceho ovocia, mandľovou arómou, tónmi lipového kvetu, špargle a zeleného hrášku. Má veľmi dobrú chuťovú plnosť a pikantnú kyselinku.
Enológia: Z Veltlínskeho sa produkujú najmä akostné vína. Na našom trhu však sa stretávame i s vysoko kvalitnými vínami vo všetkých prívlastkových kategóriách. Veltlínske zelené je vhodné i na produkciu vín s charakterom svojho ,,terroir“. Hrozno možno spracovávať metódou krátkodobej macerácie. Táto technológia smeruje k zvýrazneniu aromatického charakteru a zabezpečeniu plnosti chuťového dojmu vína. Veltlínske zelené je tiež možné spracovávať technológiou riadeného kvasenia pri nízkej teplote (15 °C) za účelom dosiahnutia sviežich a veľmi dobre pitných vín. Takéto víno je potom vhodné ku konzumácií ako mladé víno. Víno odrody Veltlínske zelená je aromatické, s charakterom domáceho ovocia, mandľovou arómou, tónmi lipového kvetu, špargle a zeleného hrášku. Má veľmi dobrú chuťovú plnosť a pikantnú kyselinku.
Rizling rýnsky
Vína z odrody Rizling rýnsky majú výraznú arómu s tónmi zeleného jablka, marhúľ, broskýň, doplnené vôňou lipového kvetu. Chuť je plná a extraktívna. Víno má sviežu kyselinku.
Enológia: Rizling rýnsky je možné používať k výrobe všetkých akostných skupín vín. Je však predurčený predovšetkým pre výrobu kvalitných odrodových vín. Je odrodou vhodnou pre výrobu vína nesúceho jasný odraz ,,terroir“, v ktorom bolo hrozno dopestované. Predpokladom k tomu je vynikajúci zdravotný stav hrozna a najmä vynikajúca aromatická zrelosť. Mušt sa potom jemne odkalí a nechá spontánne prekvasiť pri 18 – 22 °C. Vína zo spontánneho kvasenia majú pomalší vývoj chuťových a aromatických látok, ale poskytujú vysokú kvalitu extraktu, chuti a vône vína. Na produkciu aromatických vín najmä z akostného a kabinetného stupňa je vhodná metóda chladného kvasenia s využitím čistého kmeňa kvasiniek, ktoré zvýraznia vôňu, majú sviežu kyselinku a nižší obsah alkoholu. U vyšších prívlastkových stupňoch možno použiť technológiu s využitím čistého kmeňa kvasiniek a kvasenia pri bežných teplotách 18 – 22 °C. Pri hrozne z vysokým cukrom, je dôležitá práca so zbytkovým cukrom vo víne, aby sa predišlo príliš silným alkoholickým vínam a dosiahla sa harmónia chute a vône. Vína z odrody Rizling rýnsky majú výraznú arómu s tónmi zeleného jablka, marhúľ, broskýň, doplnené vôňou lipového kvetu. Chuť je plná a extraktívna. Víno má sviežu kyselinku.
Muškát moravský
Z Muškátu moravského sa môžu vyrábať výrazne aromatické vína systémom kvasenia muštu pri nižších teplotách, kedy sa podporí výrazný rozvoj esterov vo vôni vína. Tieto vína majú výraznú arómu a nižšiu plnosť, veľmi dobre si však zachovávajú kyseliny.
Enológia: Z Muškátu moravského sa môžu vyrábať výrazne aromatické vína systémom kvasenia muštu pri nižších teplotách, kedy sa podporí výrazný rozvoj esterov vo vôni vína. Tieto vína majú výraznú arómu a nižšiu plnosť, veľmi dobre si však zachovávajú kyseliny. Pre produkciu plných extraktívnych vín je tiež vhodne použiť metódu krátkodobej macerácie hrozna (24 – 48 hodín) pri nízkych teplotách. Pri macerácií sa časť viazaných monoterpénov veľmi dobre uvoľňuje a víno získava veľmi zaujímavý muškátovo-ovocný charakter. Pri vyšších prívlastkových stupňoch je vhodné ponechať zbytkový cukor na podporenie dosiahnutia harmónie vína. Veľmi často nájdeme túto odrodu aj v akostnom a kabinetnom stupni, kedy poskytuje ľahké, aromatické vína s nižším obsahom alkoholu a zaujímavou kyselinkou. Vhodná kategória je tiež neskorý zber. V tomto prípade musí mať hrozno dostatočný obsah kyselín pre kvalitné vína. Odroda je tiež vhodná pre jemne aromatické ,,cuveé“.
Rulandské biele
Vína z odrody Rulandské biele sú chuťovo plné a extraktívne. Aróma pripomína citrusové plody s tónmi lipového kvetu, prípadne iných kvetov. Kyselina by mala byť svieža, súčasne nie príliš drsná, ale príjemná.Enológia: Pri výrobe akostných vín dbáme na dobré odkalenie suroviny aby sme obmedzili prechod negatívnych látok z prípadných hubovitých chorôb do vína. Víno potom vyrábame za pridania vybraného kmeňa kvasiniek pri teplotách 18 – 22 °C. Pri zbere kvalitného hrozna v prívlastkových kategóriách môžeme vyrábať rôzne štýly vína. Vynikajúcu zrelosť hrozna a zdravotný stav môžeme využiť k výrobe vína, ktoré bude odrazom daného ,,terroir“. Takéto vína sa vyrábajú technológiou spontánneho kvasenia pri riadení teploty a miernom odkalení muštu. Z Rulandského bieleho je možné vyrábať akostné vína. Veľmi zaujímavé sú však vína v prívlastkových kategóriách. Pre kvalitné prívlastkové Rulandské biele však nestačí iba dosiahnutá cukornatosť, ale všetky kvalitatívne parametre musia byť vo veľmi dobrej kvalite – aromatické látky, kyseliny, minerálne látky. Vína z odrody Rulandské biele sú chuťovo plné a extraktívne. Aróma pripomína citrusové plody s tónmi lipového kvetu, prípadne iných kvetov. Kyselina by mala byť svieža, súčasne nie príliš drsná, ale príjemná.
Frankovka modrá
Po zmiernení tvrdých tónov spojených s mladými vínami sa objavuje príjemná korenitosť spojená s ovocnosťou a výrazným prejavom extraktívneho vína typického pre severské vinárske oblasti, ktoré sa v najlepších ročníkoch vyznačuje hebkosťou.
Enológia: V našich vinárskych oblastiach sa používa na výrobu kvalitných akostných a prívlastkových vín. Pre výrobu kvalitných prívlastkových vín je treba, aby bola dosiahnutá cukornatosť 22 – 23 °NM a bol predpoklad vyššieho obsahu alkoholu vo víne. Pre výrobu kvalitných vín je treba tiež čo najvyššia fenolová zrelosť. U hrozna s horšou fenolovou vyzretosťou je vhodná kratšia dĺžka macerácia okolo 6 dní, kým dôjde k výraznému vystupovaniu trieslovín v chuti vína. U hrozna s veľmi dobrou fenolovou zrelosťou je zase vhodná dlhšia macerácia, často 14 dní i viac. Z pohľadu plnosti vína je tiež veľmi významné realizovať maceráciu pri vyšších teplotách (25 °C i viac). Frankovka máva v hrozne vyšší obsah kyselín, preto má v technológií nezastupiteľné miesto jablčno-mliečna fermentácia, ktorá veľmi priaznivo pôsobí na plnosť aromatického a chuťového dojmu vína. Víno je tmavo-rubínovej farby. Po zmiernení tvrdých tónov spojených s mladými vínami sa objavuje príjemná korenitosť spojená s ovocnosťou a výrazným prejavom extraktívneho vína typického pre severské vinárske oblasti, ktoré sa v najlepších ročníkoch vyznačuje hebkosťou.
Cabernet Sauvignon
Vína z Cabernet Sauvignonu sú tmavo granátovej farby, s typickou vôňou čiernych ríbezli sprevádzanou v závislosti na zrelosti hrozna i vína vôňami čerešní, černíc, cédrového dreva či marmelády. Víno je mohutné, s veľmi dlho trvajúcim dojmom.
Enológia: Technológia spracovania sa volí podľa fenolovej zrelosti a aromatického charakteru bobúľ. Hrozno, u ktorého vnímame trávnaté tóny v bobuliach, taniny v šupke a fenolová zrelosť semien nie je dokonalá, využívame kratšiu dobu macerácie (6 – 8 dní), pri optimálnych teplotách (25 – 28 °C) pre kvalitnú maceráciu. Používajú sa tiež čisté kultúry kvasiniek, ktoré pomôžu vyzdvihnúť ovocné tóny vína. Vína tejto kvality sú tiež menej vhodné na zrenie v barikových sudoch. Pre zrenie v sudoch barrique musí mať víno odpovedajúci charakter daný obsahom alkoholu nad 13 obj. %, kvalitnými vyzretými a jemnými tanínmi a výrazným ovocným charakterom. Hrozno, ktoré poskytuje takúto kvalitu vyžaduje dlhú dobu macerácie, v priebehu ktorej dochádza i k jablčno-mliečnej fermentácií. Pre tieto vína je potom vhodné zrenie v dubových sudoch, v ktorých prebieha mikrooxidácia, pričom dochádza k zvýrazneniu plnosti chuti a jemných tanínov.Vína z Cabernet Sauvignonu sú tmavo granátovej farby, s typickou vôňou čiernych ríbezli sprevádzanou v závislosti na zrelosti hrozna i vína vôňami čerešní, černíc, cédrového dreva či marmelády. Víno je mohutné, s veľmi dlho trvajúcim dojmom a pri vyvinutej fľašovej zrelosti je hebko zamatové. U mladých vín býva agresívna trieslovitosť a drsná trávnatá aróma.
Svätovavrinecké
Vína zo Svätovavrineckého sa vyznačujú vyššou farebnou intenzitou, vyššou hladinou kyselín a trieslovín. Chuť má plnú, výraznú a zamatovú. Vo vôni pripomína sušené slivky.
Enológia: Najväčšie množstvo hrozna sa spracováva ako akostné víno. Optimálnou technológiou je krátkodobá macerácia do siedmich dní, pri optimálnych teplotách (15 – 28 °C). Dôležitá je jablčno-mliečna fermentácia. Víno má potom veľmi zaujímavú ovocnú arómu, plnú chuť s jemnou trieslovinou. Hrozno v prívlastkovej kvalite sa môže spracovávať dĺžkou macerácie okolo 14 dní. Fenolová zrelosť hrozna väčšinou nebýva tak dokonalá, aby bolo možné využívať veľmi dlhú dobu macerácie. Takto vyrobené vína sú vhodné na zrenie v drevených sudoch. Svätovavrinecké sa tiež spracováva na ružové vína. Vhodné je najmä okamžité lisovanie alebo veľmi krátkodobá macerácia. U tohto typu vína sa nerobí jablčno-mliečna fermentácia. Víno zo Svätovavrineckého sa vyznačujú vyššou farebnou intenzitou, vyššou hladinou kyselín a trieslovín. Chuť má plnú, výraznú a zamatovú. Vo vôni pripomína sušené slivky.
